Podľa prieskumu angažovanosti zamestnancov až 70% ľudí v Európskych firmách nebaví ich práca. To má za následok konflikty na pracovisku, nízku produktivitu, nespokojnosť klientov a finančné straty. Táto nálada sa prenáša domov kde to vplýva na osobný život, vzťahy, zdravie… Nespokojní zamestnanci ako príčiny najčastejšie uvádzajú zlé vzťahy a nedostatok slobody. Odpoveďou na tieto problémy je filozofia zvaná Sloboda v práci.

Čo to je
Je to spôsob organizácie práce, ktorý využíva prirodzené vlastnosti človeka. Výskumy po celom svete ukazujú, že to, čo ľudí skutočne motivuje je pocit, že práca má zmysel (purpose), možnosť rastu (mastery) a sloboda (autonomy). Slobodné firmy využívajú tieto vedomosti na zlepšenie motivácie a spokojnosti zamestnancov. Slobodní lídri pristupujú k zamestnancom partnersky – ako k dospelým, samostatným a zodpovedným ľuďom. Dovolia zamestnancom aby sa podieľali na rozhodovaní, dajú im slobodu, s ktorou sa prirodzene spája aj zodpovednosť. Zamestnanci potom prijímajú spoluzodpovednosť za firmu a prebúdza sa v nich prirodzená snaha robiť veci dobre. Túto snahu máme všetci v sebe ale v bežnej firme sa ľudí nikto nič nepýta, dostávajú len príkazy, nemajú moc veci zmeniť a tak za necítia zodpovednosť; robia nutné minimum ale na firme im nezáleží. Zamestnanci slobodných firiem bývajú spokojnejší, lojálnejší a nespokojnosť nepotrebujú kompenzovať nespokojnosť nadštandardným platom.
Neslobodní lídri naopak pristupujú k ľuďom ako k hlúpym („on to nevie, tak mu musím napísať presný postup‟), nezodpovedným („musím ho kontrolovať, lebo inak to spraví zle‟) a lenivým („on to nechce robiť, tak ho musím „motivovať“ platom a hrozbou trestov‟). Keď sa k ľuďom takto správajú, ľudia sa takými stanú.
Spomeňte si na vašich učiteľov – naučili ste sa viac pri takom, ktorý sa k vám správal ako k hlúpemu/hlúpej, alebo pri takom, ktorý vám veril?

Slobodný človek
Ako ľudia prirodzene chceme byť užitoční, chceme pracovať pre spoločnosť, rásť, zlepšovať seba aj kvalitu služieb, ktoré poskytujeme. Táto naša prirodzená vlastnosť je však spravidla potlačená najprv výchovou, neskôr školou a nakoniec prácou. V týchto tímoch (prvým tímom je rodina, prvými šéfmi sú rodičia, prvými kolegami sú súrodenci a kamaráti) spravidla narážame na autority, ktoré sú presvedčené, že vedia lepšie, čo je pre nás dobré, čo by sme mali robiť a čo nesmieme. Potláčajú v nás tvorivosť, vlastný názor a vlastnú snahu robiť niečo dobré. Potom robíme to, čo nás nebaví a chodíme domov vyšťavení a nespokojní. Ako kompenzáciu chceme stále väčšie domy, drahšie autá, luxusnejšie dovolenky… Aby sme si ich mohli dovoliť, musíme stále viac pracovať – robiť viac toho, čo nás nebaví…
Ak chceme z tohto kolotoča vystúpiť, ak chceme byť slobodní (a som si istý, že to všetci chceme), musíme si každý sám ujasniť, čo vlastne chceme, v čom sme dobrí a čo sa nám nepáči. Musíme aj nájsť odvahu spraviť v živote zmenu, niekde povedať Nie a niekde Áno. Slobodná firma začína pri slobodných jednotlivcoch. Aj človek, ktorý nie je na vedúcej pozícii, môže výrazne prispieť k vyčisteniu prostredia okolo seba a hlavne svojho života. Takýto človek získava kontrolu nad svojim životom, často desí neslobodných ľudí, pretože oni nad ním strácajú kontrolu, stáva sa však bezpečným prístavom pre dobrých ľudí okolo neho. Zvyknú sa mu čistiť vzťahy, zvyšovať spokojnosť so životom a vzrastá jeho osobná moc.

Slobodná firma
Aby v tomto kolotoči ľudia vydržali, firma ich musí stále viac platiť aj strážiť. Naopak firmy, ktoré prijali filozofiu Slobody v práci vykazujú dlhodobý rast, vysoké finančné zisky a veľkú lojalitu zamestnancov pri podštandardných platoch. Ukazuje sa, že sloboda v práci, ak sa správne aplikuje, stane sa veľkou konkurenčnou výhodou firmy.

Porovnanie klasickej a slobodnej firmy. Zdroj: Týždenník TREND

Poďme to skúsiť
Myslíme si, že vieme ako na to, a na týchto stránkach o tom chceme písať. Teória je dlhodobo známa, no strach zo straty moci spôsobuje, že praktických príkladov v biznise je stále málo.
Podeľte sa s nami aj o vaše skúsenosti a poďme spolu hľadať cestu, ako čo najlepšie riadiť firmu aj vlastný život.

Share →

6 Responses to Čo je Sloboda v práci

  1. Skvela myslienka píše:

    Vnímam túto iniciatívu ako skvelý krok. Orientovať sa na výsledky a nie na často až nezmyselné obmedzovanie (napríklad slepé vyžadovanie dodržiavania pracovnej doby) je podľa mňa cesta, ktorá pracovníkov pozitívne naladí. Dávať pracovníkom priestor pre ich odborný rast, hľadať v nich a pre nich priestor, kde by mohli najlepšie využiť svoj potenciál je podľa mňa to, čo pracovníkov motivuje k lojalite a k vyšším výkonom. Je len dôležité, aby si toto celé uvedomili aj majitelia, resp. najvyšší manažment. Z vlastnej skúsenosti viem, že pokiaľ ku svojim pracovníkom chováte úctu, vážite si ich, dávate im priestor a viete oceniť úspechy, tak je aj celková pracovná atmosféra slobodná a teda kreatívna s veľmi dobrými výsledkami

  2. rad by som vedel viac píše:

    Velmi sa mi paci tato myslienka a rad by som sa o tom dozvedel viac hlavne nieco z praxe. Skusenosti ludi co takto funguju. Ak niekoho takeho poznate dajte mi vediet prosim dik

    • Dobrý deň,
      o tejto téme hovorím na kurze Budujeme slobodnú firmu. To je viac firemný pohľad.
      Ak vás zaujíma skôr osobný pohľad „ľudí, ktorí fungujú slobodne“, príďte na našu diskusiu, ktoré mávame pravidelne raz do mesiaca. Termíny vždy zverejňujeme na našom facebooku facebook.com/slobodavpraci

  3. Eduard Jendral píše:

    Matus, asi posledne 2 roky sa zaoberam touto temou a ako aktivny clen obcianskeho zdruzenia rozmyslam ako toto aplikovat na organizaciu mimo biznisu, teda bez vytvarania zisku/produktu. Slobodne firmy, ktore som doteraz nasiel, su komercne firmy. Teda ludia sa tam stretli, lebo hladaju pracu, ktora ich uzivi. Mas info tom, ze by tieto principy pouzivala nejaka neziskovka?

    • Ahoj,
      nenašiel som prípadové štúdie z neziskoviek, ale myslím si, že je to aj tým, že v treťom sektore je tento prístup bežne prirodzený a to z dvoch dôvodov:
      – pointou OZ/NO nie je vytvárať zisk, ale ísť za nejakým cieľom. Tento cieľ je väčšinou implicitne alebo explicitne pomenovaný a tak je spoločná misia (ktorá je určujúcim kritériom pre výber spolupracovníkov a zároveň jedným z najdôležitejších motivačných faktorov) v prípade neziskoviek oveľa jasnejšie viditeľná ako v prípde firiem.
      – v neziskovkách sa väčšinou točia menšie peniaze a tak treba ľudí motivovať inak. Ak sa ľudia v tíme cítia zle, vyžadujú väčšie platy. Ak na platy nie sú peniaze, musíme motivovať inak, napr. slobodou.
      Vo firme je totiž hrozí problém, že vedenie vyhlási napr.: „našou misiou je spokojnosť zákazníka“, ale správa sa v štýle: „našim cieľom je zisk“. V neziskovke je myslím menšie riziko, že to, čo sa vyhlasuje za cieľ je niečo iné, ako to, čo je skutočným cieľom. Neziskovka, kde je takýto rozdiel má malú šancu udržať si ľudí, ktorým nevie dať vysoký plat.
      Inak Občianske združenie je super v tom, že členovia môžu mať (ak to stanovy dovolia, čo väčšinou dovolia) reálnu moc nad združením – môžu zvoliť predsedu či zmeniť stanovy, čo vo firmách de jure nie je možné.
      Osobne som sa tiež začal viac sústrediť na OZ ako právnu formu, než sro, kde právo limituje možnosti a de jure musí rozhodnúť majiteľ.
      Zhodou okolností o aplikovaní týchto princípov v neziskovkách budem hovoriť na najbližšej konferencii Jump v Košicich.

      • Eduard Jendral píše:

        Matus, dakujem za strucnu, ale obsahovo plnu odpoved. Az teraz som si to precital a vidim, ze ten Jump bude buduci tyzden, a kedze som z Roznavy, mam to do KE na skok, tak sa pokusim tam v stredu byt (ak sa da este prihlasit). Tak hadam sa tam uvidme. Dakujem!
        Edo