Je za nami 17. November a aj konferencia Sloboda NaŽivo. Často o slobode čítame či diskutujeme, no keď zaznie otázka: „Čo máš ty pod slovom sloboda“, zostane ticho.

Čo nie je sloboda
Podľa mňa sloboda v práci nie je to, že šéf kúpi do kancelárie stolný futbal, ani to, že zamestnancom toho veľa dovolí a ani to, že firma robí kvalitnú prácu. Tiež to nie je anarchia a ani „robím si čo chcem a kašlem na dôsledky.“

Čo je sloboda
Len dve veci nám bránia robiť čokoľvek, čo chceme a to fyzika a vlastný strach. Fyzika nám bráni stihnúť to, čo sa stihnúť nedá, alebo zmeniť minulosť alebo opustiť zamrežovanú celu. Proste preto, že to nie je fyzicky možné. Celkom jednoduché, horšie je to so strachom. V skutočnosti máme všetci moc odmietnuť príkaz šéfa, porušiť zákon, či dokonca niekoho zabiť. Ale väčšinou to nespravíme, lebo sa bojíme toho, čo príde. Môžeme dostať výpoveď, byť terčom hnevu, alebo ísť do väzenia. Toto všetko je zodpovednosť, ktorú potom budeme musieť prijať, no máme s tým veľký problém, tak radšej povieme: „nemôžem“.
Sloboda je realita, nedá sa vlastniť, nedá sa dať a ani vziať. Je ale možné sa jej dobrovoľne vzdať – tak, že sa rozhodneme, že nespravíme to, čo chceme.
Myslím, že úplná sloboda je to, čo buddhisti nazývajú osvietenie, je to plné spoznanie reality, vrátane našich vlastných možností, obmedzení a strachu.
Šéf v práci nemôže nikomu slobodu dať alebo vziať. Môže dať povolenie či právomoci, môže klásť ľuďom pod nohy prekážky, alebo ich môže odstraňovať.

Sloboda v práci
Často počúvam, že šéf podriadených do všeličoho núti, alebo, že je vo firme sloboda, keď šéf toho veľa dovolí. Práca je pritom normálny obchod, kde zamestnanec vymieňa svoj čas, zručnosti a pod. za peniaze pri istých podmienkach. V tomto obchode sú si rovnocenní, kým sa nedohodnú na niečom inom. Šéf aj podriadený majú možnosť navrhnúť zmenu podmienok a obaja majú možnosť tento návrh neakceptovať a spoluprácu skončiť (zákonník práce dokonca dáva zamestnancom väčšiu moc ako zamestnávateľom, ale to je iná téma). Ak šéf reálne zamestnanca vyhodí, znamená to, že pre neho nemal dosť vysokú hodnotu. Ak sa zamestnanec podvolí, znamená to, že mu to stále stojí za to.
Sloboda v práci je posun od vzťahu rodič-dieťa ku vzťahu manžel-manželka. Nezdalo by sa vám čosi divné, ak by vo vyváženom vzťahu zaznelo: „Ja môjmu mužovi dovolím, aby chodil domov kedy chce“ (kua veď je to aj môj dom) alebo „Keď rozhodujem o domácnosti, vypočujem si aj názor manželky“ (pekáčom po hlave nechceš?).

Slobodný človek je pre mňa človek, ktorý je odvážny (vie prekonať strach), vie čo chce a prijme zodpovednosť. Človeka určujú jeho činy a každý sa občas zachováme slobodne a často aj zľakneme, sme zmätení, alebo odmietame zodpovednosť. Nepoznám nikoho, kto je slobodný stále.

Osobná sloboda je schopnosť zmeniť, čo zmeniť môžem, prijať, čo zmeniť nemôžem a rozoznať jedno od druhého.

Psychológovia hovoria, že sloboda je neprítomnosť strachu. Cesta k väčšej osobnej slobode vedie cez seba-spoznávanie a prekonávanie prekážok. Sloboda nie je žiadna sranda, znamená riziko, neistotu a zodpovednosť.

Tieto veci som si uvedomil na našich diskusách o slobode v práci. Najbližšia bude zajtra (pondelok 2.12.2013) večer. Budete vítaní.

Share →

4 Responses to Čo máš ty pod pojmom sloboda?

  1. Jozi píše:

    Mozes mi toto prosim vysvetlit? Nerozumiem tvojej myslienke. “Keď rozhodujem o domácnosti, vypočujem si aj názor manželky” (pekáčom po hlave nechceš?)

  2. Matúš píše:

    Prišlo by mi divné, ak by o domácnosti rozhodoval len muž a hlas manželky by bol len poradný, pričom on by sa chválil, akú jej dáva slobodu, že sa môže vyjadriť. „pekáčom po hlave nechceš?“ – tak si predstavujem primeranú reakciu odvážnej manželky na takú „slobodu“ 🙂

  3. Dušan píše:

    Matuš, téma strachu v neslobode sedí… Socio-psychologicky to súvisí so skutočnosťou, ktorú uvádzaš ako „Práca je pritom normálny obchod“ – je v poriadku, že je práca vnímaná ako tovar?

  4. Matúš píše:

    Dlho som rozmýšľal nad tvojou otázkou a neviem na ňu bez dlhšej diskusie odpovedať. Museli by sme si najprv ujasniť, čo znamená „v poriadku“ a kto rozhoduje, čo je v poriadku. Tiež cítim (možno nesprávne) negatívnu konotáciu slova „tovar“ a ty asi považuješ „obchod“ za čosi neľudské.Pričom aj láska je z istého pohľdu obchod.
    Nemyslím si, že práca je niečo chladné, či neľudské, ale z istého pohľdu naozaj paltí, že niekto vymieňa prácu (so všetkým, čo do nej vloží) za niečo iné (plat, pracovné prostredie, kolektív, spätnú väzbu, možnosť sebarealizácie…) – v tomto zmysle je to obchod. V článku som chcel povedať, že tento obchod, keď to dotiahneme do absolútna, je vždy dobrovoľný a teda človek slobodu z princípu má.