Väčšina organizácií skoro stále rieši dve témy: 1. nový web a 2. problémy v komunikácii

Problémy v komunikácii v praxi znamená, že ľudia nevedia, alebo sa boja, vyjadriť to, čo ich v tíme trápi, takým spôsobom, aby to bolo pre ostatných pochopiteľné a prijateľné. Rieši sa to rôzdnymi formálnymi nástrojmi, ktoré vďaka silným emóciám zainteresovaných spravidla nedosiahnu požadovaný výsledok. My sa snažíme prísť rovno k veci a „podržať“ toho, kto chce niečo povedať (spravidla kriticky) aj toho, komu je informácia určená, aby sa ani jeden necítil zle, a aby sa vedeli navzájom pochopiť. Používame pri tom prvky z Encounterových skupín (psychológia orientovaná na človeka – PCA) a Nenásilnej komunikácie. No hlavne náš zdravý rozum.

Encounterová skupina

Je netradičnou formou vzdelávania na podporu osobnostného rastu. Umožňuje ú��astníkom na osobných zážitkoch a v reálnych, nehraných situáciách spoznať samých seba a svoje fungovanie s inými ľuďmi.

V praxi to vyzerá tak, že si sadneme a po privítaní je väčšinou chvíľu ticho, kým niekto niečo nepovie. Potom niekto iný zareaguje a za��ína sa diskusia okolo tej témy. Väčšinou sa r��chlo prenesieme k téme, ktorá je pre niektorého z účastníkov diskusie nejak zaujímavá, či citlivá. Na to zvyknú automaticky zareagovať ďalší, pre ktorých je táto téma tiež citlivá. Samotná reakcia je sprevádzaná emóciou. Keď sú rozhovory pri konci, facilitátor/ka zvykne vysvetliť, čo sa práve stalo, čo asi bolo pre koho citlívé, kde na to môžeme narážať v bežnom živote a ��o s tým môžeme robiť.

Je to tréning slobody, osobnej moci a poč������vania iných, pretože účastníci nie sú posme����������������������������������������������������������������������ovaní, aby sa ozývali, ani nie je “strážen��” priestor, aby sa každ���������������� mohol ozvať. Účastníci si tak trénuj��, ako sa presadiť a kedy radšej byť ticho a počúvať iných. Učia sa to predovšetkým tým, že rozhodovanie je sprevádzané rozmýšľaním o sebe.

Typicky sa učíme napr. o tom:

  • ktoré vlastnosti sú pre nás prijateľné a ktoré sa môžu stať zdrojom našich konfliktov
  • ako nás vnímajú ostatní
  • kedy manipulujeme a kde sme manipulovate������ní
  • ako fungujú naše emócie a aké sú naše vzorce správania
  • ako podporujeme osobný rast ostatných a kedy mu bránime
  • čo pomáha našim vzťahom a čo im škodí
  • kde preber��me zodpovednosť za iných a nie za seba
  • v čom je naša sloboda a osobná moc, kde sú jej hranice a ako nás ovplyvňujú autority
  • kto sme a čo chceme

Facilitátori neurčujú tému, ani neurčujú, kto kedy môže či nemôže hovoriť. Skupinový proces je spontánny – ide sa rovno do praxe. Facilitátori niekedy vysvetlia „teóriu“ – dajú svoj skúsenejší pohľad na to, čo práve prebehlo/prebieha a tiež človkea „podržia“ ak usúdia, že to už sám nemusí „zvládnuť“.

Úlohou facilitátorov je počúvať, nenechať v tom účastníkov samých, vyjasňovať nedorozumenia a pomáhať budovať vzájomnú dôveru.

Facilitátori

Marianna Kadlečíková

Vyštudovala soci��lnu prácu na Pedagogickej fakulte UK, od roku 2007 nav����tevuje psychoterapeutick������ výcvik v Inštitúte psychoterapie a socioterapie. Dlhodobo p��sobí ako terapeutická poradky��������������a, socioterapeutka, tr��nerka, facilitátorka, alebo recruiterka. Má vlastnú personálnu agent������������ru liberum. Je autorkou vzdel��vacieho programu Skús IT.

Matúš Kováčik

Vyštudoval informatiku na FIIT STU, pracoval na rôznych pozíciách v komerčnej, štátnej aj neziskovej sfére. Od roku 2008 nav��tevuje encounterové skupiny. Venuje sa téme Sloboda v práci, vedie kurzy kontramanipulačných zručností a time managementu pre nedisciplinovaných. Vedie občianske združenie Digital Nomads. Rád behá, fotí, cestuje.