Ak sa venujete činnosti, ktorá vás baví, prípadne na ňu máte prirodzený talent, ste v nej pravdepodobne dobrí až výnimoční. Prípadne sa v nej zlepšujete postupne a expert či špičkový profesionál z vás budete neskôr. A ak ste v niečom dobrí, existuje veľká pravdepodobnosť, vám za to zaplatia, výnimočne ocenia, minimálne vám však dokáže zabezpečiť živobytie.

Toľko jedno z pravidiel slobody v práci. Čo však s talentom či činnosťou, po ktorej je v reálnom trhovom prostredí nízky dopyt resp. budí menšinový záujem? Azda najlepším príkladom je umenie – výtvarné, spisovateľské či komponovanie vážnej hudby. Krásne a hlboké činnosti ľudí s výnimočným talentom, ktoré však generujú slušné živobytie iba v prípade niekoľkých jedincov a v rámci Slovenska možno nikomu?

Jedno z riešení ponúka americký podnikateľský konzultant Robert Koch vo svoje slávnej knihe „Princíp 80:20 – Ako dosahovať najlepšie výsledky s najmenším úsilím“:

„Určite by ste sa nemali vzdávať. Radšej sa poobzerajte po profesii, kde je dopyt a ponuka v priaznivejšom pomere, no zároveň je blízka vášmu preferovanému povolaniu. Profesie, ktoré spĺňajú obe tieto kritériá, zvyčajne existujú, len po nich možno treba lepšie pátrať. Myslíte kreatívne.“

Výtvarník sa môže živiť ako grafik či ilustrátor. Spisovateľ ako novinár, profi-bloger či copywriter (prípadne scenárista TV seriálov, ktorých určite nie je málo:)) Skladateľ sa môže nájsť v reklame či médiách. Všetci môžu zároveň vzdelávať.

Áno, nie je to ideálne riešenie. Ak sa umelec venuje ďalšej profesii, spravidla mu neostane pôvodné množstvo energie a času pre jeho hlavnú „srdcovú“ činnosť a poslanie. Prípadne „ťahá“ dvojitý život – profesionála aj (v noci tvoriaceho) umelca. V porovnaní so šťastlivcami, ktorý si v záľube našli svoje hlavné povolanie a prioritný zdroj obživy, je to trochu hendikep. Ale v rámci možností ide o prijateľný kompromis. Aspoň dočasne.

Share →