Chodíte do práce, v ktorej musíte poslúchať príkazy šéfa, ktorý nevie jednať s ľuďmi, je arogantný a nerozumie svojej práci? Stáva sa vám, že zvažujete, čo všetko svojim kolegom alebo nadriadeným povedať a čo si nechať pre seba, aby ste neriskovali problémy?

Vo väčšine súčasných firiem hierarchia a vyžadovaná poslušnosť (mnoho razy až servilnosť) zabíja tvorivosť, je zdrojom napätia, potláčaného hnevu, konfliktov a zlých medziľudských vzťahov.

Ak máte chuť dozvedieť sa, ako tieto otázky riešia konkrétni ľudia z konkrétnych firiem, ste na správnom mieste. Možno v ich príbehoch nájdete inšpiráciu pre seba alebo vašu firmu.

Sloboda je ako droga a hoci neohraničuje, predsa je zodpovedná. Poďte spolu s nami uvažovať o tom, ako sa dá budovať sloboda v práci.

Ľudo Dobšovič
Inštitút vzdelávania manažérov

Je možné slobodne pracovať? Je možné zodpovedať sa iba sebe samému a zároveň mať dobré vzťahy?

Share →

2 Responses to Vitajte

  1. Moja cesta k slobode... píše:

    Aktualne sa nachadzam na zasadnej krizovatke svojho zivota. Asi pred 2 mesiacmi sa mi „zrutil“ cely „svet“- moj priatel ukoncil vztah so mnou, pretoze zit so mnou uz viac nedokazal (dusila som ho svojim postojom k zivotu), vo firme, v ktorej pracujem 20 rokov som sa dostala do stavu poslednej fazy vyhorenia so vsetkymi priznakmi, ktore su popisane v akejkolvek literature, takze sa mozem kludne oznacit za prototyp vyhorenca, a co je najhorsie az teraz, vo veku 43 rokov zacinam hladat samu seba, takze aj v tejto oblasti mozem sluzit ako ukazkovy priklad cloveka, ktory sa nepozna, pretoze sa doteraz nemal rad a fungoval v ulohe obete… .
    V kazdom pripade v utorok 23.4.2013 som ukoncila tuto etapu svojho zivota a v tento den som sa rozhodla, ze budem uz len STASTNA. Finalnym potvrdenim, ze moje rozhodnutie je spravne bola ucast na prednaske „Budujeme slobodu v praci zdola“ 24.4.2013. Znie to cudne vsak?
    Este pred 2 mesiacmi by som ani nahodou nepripustila, ze sa dokazem z toho vsetkeho pozviechat, ale mala som to neskutocne stastie, ktore dnes mozem kludne oznacit aj zazrakom. Na mojej ceste hladania sa diali neuveritelne veci a do zivota mi vstupili presne ti ludia, ktori mali a neboli tam len nahodou. V priebehu aprila som sa niekolkokrat ocitla na psychickom dne, bojovala som a prekonavala svoje nekonecne strachy…, ale akesi odhodlanie ma vzdy zdvihlo a posunulo dalej – vyhladala som psychoterapeuta, absolvovala som sadu workshopov a kurzov na temu osobnostneho rastu, aj ked som dovtedy vlastne netusila o com to je, precitala som kvantum motivacnej a psychologickej literatury, vyskusala som aj nemozne…cely cas ma pohanalo jedine, uz nechcem prezivat, uz chcem zacat konecne zit…!
    V najblizsich dnoch dam vo firme vypoved bez ohladu na to, ze nemam zatial inu pracu, svojmu priatelovi a jeho dcere som aspon pisomne podakovala za to, ze ma poslali prec, pretoze dnes uz viem, ze nic lepsie sa mi nemohlo stat, a co je asi najsilnejsie, odpustila som svojim rodicom a hlavne sebe – a zrazu sa som pocitila neskutocnu ulavu…
    Prednaska o slobode v praci mi dala nadej, ze sa blizka na lepsie casy, ze dochadza k zasadnemu prerodu v ludoch, k transformacii, k zmene hodnot, ze nie vsetko je len o peniazoch a nadej v tom, ze napriek svojmu veku, ale vdaka svojmu odhodlaniu najdem pracu, ktora ma bude naplnat, a v ktorej mozem byt stastna.
    Velmi rada sa budem zucastnovat vasich aktivit, pretoze je to cesta, ktorou sa chcem uberat… A samozrejme pokial mozem byt akokolvek uzitocna aj pre vas, som tu…:). Dakujem.